Ako vyzerá budúcnosť STEAM odborov na Slovensku? Aké zmeny prinesie kurikulárna reforma a čo sa už podarilo?

Akú budúcnosť majú deti, ktoré dnes nastupujú do školy? Aké zručnosti im umožnia uspieť v 21. storočí? Odpoveďou je STEAM – oblasť, ktorá formuje inovácie, vedu a technologický pokrok. STEM (veda, technológie, inžinierstvo a matematika) bol dlho považovaný za základ inovácií, no v súčasnosti sa k nemu pridáva aj umenie a dizajn (Art). Tento prístup zdôrazňuje nielen technické zručnosti, ale aj kreativitu, kritické myslenie a schopnosť prepájať vedu s reálnym svetom. Slovenské školstvo dnes prechádza zásadnými zmenami, ktoré majú lepšie pripraviť žiakov na výzvy 21. storočia a zároveň poskytnúť učiteľom kvalitnejšiu podporu. O aktuálnych reformách, plánoch ministerstva a prepojení STEAM odborov s pracovným trhom sme sa rozprávali s Arnoldom Kissom, riaditeľom Odboru riadenia strategických priorít na Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.

Foto: Arnold Kiss

Prečo je STEAM prioritou ministerstva?

STEAM vzdelávanie je kľúčové nielen na Slovensku, ale celosvetovo. Žijeme v dobe, kde sa pracovné prostredie čoraz viac mení, vznikajú nové technológie, vo vzdelávaní sa šíria rôzne inovatívne, na nových dátach založené metodiky a školy musia reflektovať tieto zmeny, ak chceme, aby naši žiaci boli naozaj konkurencieschopní.

Ako ministerstvo podporuje STEAM vzdelávanie?

Na ministerstve sa aktuálne formuje pracovná skupina, ktorá má vytvoriť komplexnú koncepciu pre STEAM vzdelávanie. Pozrieme sa na to, čo funguje, čo treba zlepšiť a ako vieme využiť medzinárodné skúsenosti a trendy. Máme šťastie, že štyria po sebe pôsobiaci ministri spolu komunikujú a nadväzujú na predchádzajúce reformy, namiesto toho, aby ich zavrhli. To je v slovenskom kontexte unikátna príležitosť.

Vzdelávanie dnes čelí výzve, ktorú nemožno ignorovať – náš svet je čoraz viac preplnený technológiami a zároveň si vyžaduje vedecký spôsob rozmýšľania. Dôležitým pilierom sa tak stáva exploratívny prístup, bádateľské myslenie a projektová práca, ktoré sú dnes nevyhnutné pre úspech na pracovnom trhu, vo vede, v živote.

Nestačí však len ovládať technológie a analytické nástroje – rovnako podstatná je aj schopnosť navrhovať riešenia s ohľadom na ich užívateľov a vedieť ich efektívne odprezentovať. Práve preto sa už nepozeráme len na STEAM ako technický koncept, ale pridávame k nemu aj umenie, dizajn – hovoríme o STEAM vzdelávaní. Design Thinking (poznáma redakcie: Design Thinking je inovatívny a používateľsky orientovaný prístup k riešeniu problémov, ktorý kombinuje empatiu, kreativitu a experimentovanie.)

je dnes neoddeliteľnou súčasťou akéhokoľvek inovatívneho procesu. Dôležité nie je len vytvoriť funkčný produkt, ale aj to, aby bol pochopiteľný, atraktívny a použiteľný pre koncových užívateľov.

Keď sa na ministerstve pozeráme na STEAM vzdelávanie, naším cieľom nie je začínať od nuly, ale zhromaždiť a využiť to najlepšie, čo už v systéme existuje. Máme k dispozícii kvalitné základy – či už v rámci samotného rezortu, Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, alebo na úrovni jednotlivých sekcií.

Aby sme však STEAM vzdelávanie dokázali rozvíjať efektívne, musíme sa naň pozerať komplexne – od materských škôl až po vysoké školstvo.

Práve v tomto spočíva jedna z hlavných úloh: identifikovať kľúčové problémy a systémové nedostatky, ktoré bránia plnému využitiu potenciálu STEAM vzdelávania. A to nejde bez spolupráce s partnerskými organizáciami, odborníkmi a školami, ktoré už dnes úspešne implementujú progresívne prístupy. Ak chceme, aby reforma nebola len zmenou na papieri, musíme prichádzať s riešeniami, ktoré sú zladené s medzinárodnými trendmi, no zároveň prispôsobené slovenskému kontextu.

Historicky malo Slovensko silné základy v technických odboroch, strojárstve a inžinierstve. No potom nastalo obdobie, keď sa vzdelávanie viac prikláňalo ku humanitným odborom, čo vytvorilo istú nerovnováhu. Teraz je potrebné nájsť zdravý balans – aby vzdelávací systém reflektoval aktuálne potreby spoločnosti aj trhu práce.

Foto: Arnold Kiss

Aké zásadné zmeny prináša kurikulárna reforma?

Jednou z kľúčových zmien kurikulárnej reformy je možnosť voľby pre školy – môžu sa rozhodnúť, či chcú vyučovať biológiu, chémiu a fyziku ako samostatné predmety, alebo ich spojiť do integrovaného systému. Podobne je to aj s matematikou a informatikou. Tento prístup reflektuje fakt, že v reálnom pracovnom prostredí málokedy riešime problémy v striktne oddelených kategóriách. V skutočnom svete sa poznatky prelínajú, disciplíny sa spájajú a od odborníkov sa očakáva, že budú schopní prepojiť viacero oblastí do ucelených riešení.

Práve akadémia je dnes paradoxne jedným z posledných prostredí, kde je bežné fungovať iba v rámci úzkej kategórie. Mimo akademického prostredia je čoraz častejšie nutné špecializovať sa na viaceré oblasti naraz a vedieť ich prepájať. Aj náš vzdelávací systém sa musí tejto realite prispôsobiť.

Ako konkrétne sa zmení fungovanie škôl po zavedení kurikulárnej reformy? Aké zmeny môžu očakávať učitelia a žiaci?

Slovensko už dnes má stovky škôl, ktoré môžeme považovať za príklady dobrej praxe. Niektoré excelujú v blokovom vyučovaní a holistickom prístupe k integrácii predmetov, iné zas efektívne využívajú potenciál prvého stupňa základnej školy – keď sú deti ako „špongie“, ktoré dokážu absorbovať veľké množstvo informácií. Na druhom stupni a stredných školách zas vidíme výborné príklady praktického uplatnenia získaných vedomostí.

Sú tu aj školy, ktoré idú cestou tandemového vyučovania, kde učitelia spolupracujú a spájajú rôzne predmety do zmysluplných celkov. A práve v tomto spočíva veľká východisková myšlienka kurikulárnej reformy – nie je jej cieľom narušiť systém, ale naopak, podporiť to, čo už v ňom funguje dobre. Reforma umožní školám rozvíjať overené a kvalitné prístupy a zároveň vytvorí lepšie podmienky na to, aby sa tieto pozitívne príklady šírili aj ďalej.

Ďalším dôležitým prvkom je prispôsobenie štátneho vzdelávacieho programu potrebám škôl a regiónov. Každá škola a každá komunita má iné špecifiká a je dôležité, aby mali možnosť reagovať na svoje vlastné potreby. Nový štátny vzdelávací program nie je dogmou, ale rámcom, ktorý školám umožňuje väčšiu flexibilitu – či už v tom, ako budú predmety prepájať, alebo ako si nastavia vlastný školský vzdelávací program.

Treba však zdôrazniť, že samotný dokument štátneho vzdelávacieho programu sám o sebe veľa nezmení. Obsahuje síce obsahové a výkonové štandardy, ale kľúčové je to, aké metódy a didaktické postupy sa budú pri ich napĺňaní využívať. Preto je reforma navrhnutá tak, aby školám uľahčovala interaktívne, zážitkové a experimentálne vyučovanie – podporuje využívanie projektov, skupinových aktivít, praktických skúseností a moderných technológií.

Foto: Arnold Kiss

Aké konkrétne kroky pomôžu učiteľom?

Ministerstvo školstva napríklad spustilo regionálne centrá podpory učiteľov, ktoré poskytujú mentoring, konzultácie a školenia. Učitelia sa nemusia báť, že na všetko zostanú sami. Máme sieť odborníkov a organizácií, ktoré pomáhajú s adaptáciou na nové prístupy. Reforma je podporená sériou inovatívnych a adaptačných školení, ktoré pomáhajú učiteľom načerpať inšpiráciu a praktické nástroje na výučbu. Okrem toho sa na školách zavádza aj podpora v oblasti umelej inteligencie a digitálnych nástrojov. Snažíme sa posunúť vzdelávací systém smerom k modernejšiemu, flexibilnejšiemu a praktickejšiemu učeniu. Určite odporúčam pozrieť si web www.vzdelavanie21.sk a najnovší portál NIVaMu, Učíme: https://ucime.vzdelavanie21.sk/.

Ako sa reforma líši od tých predchádzajúcich?

Tento prístup je odlišný od predchádzajúcich reforiem, ktoré v učiteľoch neraz vyvolávali pocit naučenej bezmocnosti – dostali nové dokumenty, no nevedeli, ako ich majú aplikovať v praxi, a navyše na to mali veľmi krátky čas. Teraz sa postupuje inak – postupne, v spolupráci so školami, pričom už prebehlo pilotné testovanie a momentálne sa do reformy zapája približne 500 škôl, pričom v septembri 2025 sa plánuje ďalšia vlna dobrovoľného zapojenia.

Súčasťou zmien je aj nový prístup k učebniciam a vzdelávacím materiálom, ktoré budú reflektovať nové prístupy – či už v papierovej alebo digitálnej podobe.

Reforma tak nie je len o jednej veľkej zmene, ale o celkovej premene vzdelávacieho systému smerom k flexibilnejšiemu, modernejšiemu a viac prispôsobenému potrebám žiakov aj učiteľov.

Akým spôsobom budete merať úspešnosť implementácie kurikulárnej reformy? Aké indikátory vám ukážu, že reforma skutočne funguje a prináša očakávané výsledky?

Meranie úspešnosti kurikulárnej reformy stojí na troch hlavných pilieroch. Prvým je experimentálne overovanie dopadov, ktoré realizuje Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Nejde len o sledovanie akademických výsledkov, ale aj o celkovú klímu na školách – ako sa zmeny prejavujú v atmosfére školy, v spôsobe učenia a v práci učiteľov a žiakov.

Druhým pilierom sú merania a testovania, ktoré zabezpečuje odbor hodnotenia a monitorovania vzdelávania, známy predtým ako NÚCEM. Nový prístup k testovaniu znamená, že školy sa už nebudú hodnotiť len na základe jednorazového výsledku, ale budeme sledovať ich dlhodobý progres a zlepšenie voči sebe samým. To znamená, že ak škola v jednom roku dosiahne slabšie výsledky, nebude to okamžite považované za problém – dôležité je sledovať jej vývoj v priebehu viacerých rokov a zistiť, ako sa žiaci v nej zlepšujú. Hodnotenie sa tak posúva od jednorazového bodového testovania k analýze dlhodobej kvality výučby.

Tretím pilierom je medzinárodné testovanie, ako je napríklad PISA. Tieto testovania sa neustále vyvíjajú – kým pred 15 rokmi boli zamerané najmä na akademické vedomosti, dnes sa čoraz viac sleduje schopnosť žiakov prepájať poznatky, nachádzať súvislosti a riešiť komplexné problémy. Ak chce Slovensko v týchto testovaniach dosahovať lepšie výsledky, musí sa zamerať na systémový rozvoj vzdelávacieho systému, nielen na jednorazové opatrenia.

Dôležitým faktorom, ktorý sa často prehliada, je spätná väzba zo škôl a celková spokojnosť učiteľov a žiakov. Meranie úspechu nemôže byť založené len na akademických výsledkoch – musíme sledovať aj duševné zdravie, spokojnosť a bezpečné prostredie v školách. Kvalitný vzdelávací systém nie je len ten, ktorý pripravuje mladých ľudí na pracovný trh či vysokú školu, ale aj ten, ktorý ich vedie k šťastnému, udržateľnému a vyrovnanému životu. Reformu preto nevnímame len ako nástroj na zlepšenie výkonov, ale aj ako prostriedok na zlepšenie celkového vzdelávacieho ekosystému, v ktorom sa žiaci aj učitelia cítia dobre a majú priestor na rozvoj.

Foto: Arnold Kiss

Bude slovenské školstvo konkurencieschopné?

Slovensko má jednoznačne potenciál byť konkurencieschopnou krajinou v oblasti vzdelávania a inovácií. Sme rekordérmi v exporte talentu, čo znamená, že naši absolventi sa dokážu presadiť na zahraničných univerzitách a pracovných trhoch. Ak by naše školstvo bolo skutočne v neriešiteľne zlom stave, nevideli by sme, že slovenskí študenti sú v zahraničí oceňovaní a vítaní. Ich schopnosti a príprava sú uznávané, často sú vnímaní ako prínos a mnohé krajiny si ich chcú ponechať.

Aj keď je to istým spôsobom pozitívny obraz o kvalite nášho vzdelávacieho systému, zároveň to nie je recept na dlhodobú udržateľnosť a prosperitu Slovenska. Nemôžeme sa spoliehať len na to, že naši talentovaní ľudia budú úspešní v zahraničí – potrebujeme vytvoriť podmienky, aby chceli a mohli zostať doma a rozvíjať krajinu zvnútra.

Ak sa chceme stať konkurencieschopnou krajinou, musíme sa na to pozrieť podobne ako na úspešnú firmu v trhovej ekonomike. Každá firma, ktorá chce uspieť, si musí nájsť svoj špecifický “niche” produkt, do ktorého investuje a ktorý bude atraktívny pre zákazníkov. Slovensko potrebuje urobiť to isté – identifikovať svoje strategické priority, silné stránky a investovať do nich.

Máme veľa potenciálnych výhod: kompaktnosť krajiny, vďaka ktorej môžeme efektívne testovať a aplikovať rôzne modely, blízkosť k európskym metropolám, strategickú polohu medzi východom a západom, geotermálny potenciál či dokonca industriálne dedičstvo z minulosti, ktoré môže byť správne využité ako výhoda.

Kľúčové však je, aby sa tieto otázky začali riešiť na najvyššej úrovni – v politike, na úrovni štátnych inštitúcií, ale aj v občianskej spoločnosti.

Príkladom môže byť Fínsko, kde sa školstvo dlhodobo sústreďuje na interdisciplinárne učenie, alebo Estónsko, ktoré je lídrom v digitalizácii vzdelávania. Slovensko sa môže inšpirovať týmito prístupmi, no zároveň si musí nájsť vlastnú stratégiu, ktorá reflektuje naše špecifiká.

Ak sa o týchto témach budeme aktívne rozprávať, ak sa budú dostávať do verejného diskurzu a formovať rozhodovanie voličov aj politikov, môžeme v horizonte desiatich rokov urobiť zo Slovenska konkurencieschopnú krajinu.

Ako sa však už dnes môžu zapojiť učitelia, rodičia a verejnosť?

Na ministerstve sme začali aktívnejšie komunikovať všetko, čo sa deje - a deje sa toho teda veľa. Tieto mesiace minister chodil na diskusie s pedagógmi do regiónov, ale komunikujeme veľa aj na sociálnych médiách a vítame pod príspevkami diskusiu a spätnú väzbu. Tento rok tiež ideme revidovať Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania - pripravujeme k tomu komunikačnú kampaň a čím viac ľudí sa do tejto diskusie zapojí-či už sledovaním webinárov ministerstva, diskusií na sociálnych sieťach alebo aktívnou účasťou v odborných platformách, tým väčšia je šanca, že výsledné riešenia budú skutočne reflektovať potreby škôl, učiteľov a žiakov. Potrebujeme sa spájať, spolupracovať a dať jasne najavo, že na vzdelávaní nám záleží – nie ako jednotlivcom, ale ako celej spoločnosti.

Na záver jedna osobná otázka. Aká je tvoja skúsenosť s prácou v štátnej sfére z pohľadu človeka, ktorý má silné sociálne cítenie a snaží sa dlhodobo prinášať spoločenské zmeny? Je táto práca pre teba naplnením, alebo sa stretávaš viac s frustráciou a prekážkami?

Moja cesta k práci v štátnej sfére bola dlhodobá a premyslená. Už od 16 rokov som vedel, že raz budem chcieť pôsobiť v priestore, kde môžem systémovo ovplyvniť veci k lepšiemu. Preto som si prešiel rôznymi sektormi – pracoval som v biznise, v neziskovom sektore, v iniciatívach občianskej spoločnosti, aj ako učiteľ. Snažil som sa vnímať vzdelávací systém zvonka, aby som pochopil jeho fungovanie z rôznych perspektív. Nakoniec som dospel k tomu, že práve štátna správa je tým miestom, odkiaľ sa dá systém pohnúť najviac a kde je potrebné najviac čerstvých hláv.

Nebudem hovoriť, že som sklamaný – práve naopak. Vidím, že vo vzdelávaní sa momentálne stretlo veľa ľudí, ktorí naozaj chcú meniť systém k lepšiemu. A to nielen mladí, ale aj seniornejší odborníci, ktorí prinášajú skúsenosti a vôľu posúvať veci dopredu. Teraz je tá príležitosť – deje sa toho veľa a dokonca až toľko, že niekedy nestíhame a sme vyčerpaní, ale stále nás to ženie dopredu.

To, čo ma však sklamalo, je nedostatočná ochota počúvať rôzne názory. Často sa stretávam s tým, že ľudia v štátnej správe nevnímajú iné sektory ako rovnocenných partnerov. Frustruje ma, keď vidím, že neziskovky predkladajú svoje návrhy, ale štát ich neberie vážne len preto, že sú z „nezisk“. Alebo keď biznis rieši predovšetkým svoje prežitie a krátkodobé zisky, no nezamýšľa sa strategicky nad tým, že ak nebude investovať do vzdelávania, o 10-15 rokov môže mať vážny problém.

Čo ma momentálne najviac hnevá, je slabý cyklus spätnej väzby a neochota prekročiť vlastnú „bublinu“ v prospech riešení, ktoré by mohli pomôcť všetkým. Stále tu funguje mentalita „my sme štát, vy neviete, ako to tu chodí“. Namiesto toho, aby sa povedalo: „Toto sú procesy, ktoré musíme dodržiavať, ale poďme spoločne hľadať riešenia na problémy, ktoré nás všetkých trápia.“

A práve v tom vidím najväčšiu výzvu – aby sme sa naučili počúvať jeden druhého, spolupracovať a spoločne hľadať cesty, ako posunúť veci dopredu. Budúcnosť slovenského školstva nie je len v rukách ministerstva – je v rukách nás všetkých. To, akých predstaviteľov si volíme, ovplyvňuje aj to, aké priority budú mať štátne inštitúcie, vrátane Ministerstva školstva. Venujme pozornosť tomu, kto ho riadi a aké hodnoty títo ľudia presadzujú.

Iniciatíva studiumSTEM vznikla s podporou SK-NIC.