Z lavíc do života: Ako môžu rodičia podporiť svoje deti počas školskej reformy

Kurikulárna reforma na slovenských školách sa netýka len učiteľov a žiakov – čoraz viac sa dotýka aj rodičov. Deti sa už neučia len pre písomky, ale pracujú na projektoch, učia sa v tímoch, rozvíjajú kritické myslenie a učivo si osvojujú v praktických súvislostiach. Spolu s novými prístupmi prichádza aj zmena spôsobu hodnotenia, väčší dôraz na mäkké zručnosti

a otvorenejšia komunikácia medzi školou a rodinou.

Čo to všetko znamená v každodennom živote? Aké zmeny si môžu rodičia všimnúť a ako môžu svoje deti podporiť, aby sa v tomto novom systéme cítili dobre? O tom sme sa rozprávali

s Máriou Pappovou, vedúcou manažmentu kurikulárnych zmien, z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM).

Tento článok vychádza ako druhá časť série rozhovorov o kurikulárnej reforme. Ak vás zaujíma, čo reforma mení vo vyučovaní, aké sú jej ciele, ako sa zavádza do praxe či ako sa bude merať jej úspešnosť, prečítajte si náš prvý článok TU. 

Kurikulárna reforma mení nielen obsah učiva, ale aj spôsob, akým sa na školách učí – dôraz sa presúva z memorovania na rozvoj kompetencií, prepájanie súvislostí a praktické využitie vedomostí. Učitelia dostávajú viac priestoru na tvorbu vlastného vzdelávacieho programu, deti sa učia samostatne, experimentujú, pracujú v tímoch a výučba je celkovo viac prispôsobená ich potrebám. Zmeny vo výučbe sa tak stávajú viditeľné nielen pre učiteľov a žiakov, ale čoraz viac aj pre rodičov. Aké konkrétne zmeny si teda môžu rodičia všimnúť v praxi?

Rodičia detí v zapojených školách si už teraz môžu všimnúť praktické dopady reformy – napríklad to, že deti menej memorujú a viac sa učia cez riešenie problémov, bádanie či tímové úlohy. Projektové vyučovanie nahrádza pasívne odpisovanie z tabule. Rovnako sa mení spôsob hodnotenia. Vyučujúci používajú formy slovného hodnotenia, formatívneho hodnotenia, alebo napríklad vyhodnocujú portfóliá žiakov, ako výstupy, ktoré ukazujú ich pokrok v širšom kontexte ich dennodennej práce, aktivít v škole.

Okrem toho si rodičia môžu všimnúť, že sa deti stretávajú s novými témami alebo prepojenými vyučovacími blokmi. Učitelia kladú dôraz na rozvoj mäkkých zručností – spoluprácu, komunikáciu, kritické myslenie a samostatnosť. A hoci do výučby vstupujú digitálne technológie, v centre pozornosti zostáva žiak, teda podporujeme prístup zameraný na žiaka. 

Zároveň sa mení aj samotná komunikácia medzi školou a rodičmi. Školy viac dbajú na spätnú väzbu s rodičmi a otvorený dialóg o pokroku ich detí. Nie je nezvyčajné, ak si organizujú napríklad ŽUR-ky (žiak–učiteľ–rodič), aby spoločne komunikovali o tom, ako sa darí v škole ich dieťaťu.

Zmeny v školách si môžu vyžadovať aj zmenu zaužívaných predstáv či prístupov zo strany rodičov. Čo všetko to pre nich môže znamenať a s čím sa môžu stretnúť?

Aj pozitívna zmena môže byť výzvou. Rodičia sa môžu stretnúť s tým, že spôsob učenia, hodnotenia či komunikácie školy bude iný, než na čo boli zvyknutí. Menej známok, viac samostatnosti, väčšia zodpovednosť detí za svoje učenie – to všetko môže vyvolať otázky. Najdôležitejšie je zostať v kontakte so školou, pýtať sa, čítať informačné materiály a zapojiť sa do stretnutí ako sú spomínané ŽUR-ky (žiak–učiteľ–rodič), ktoré sú skvelým nástrojom na prehľadný a podporný dialóg o pokroku dieťaťa. Pomáha aj dôvera v učiteľov, ale aj vo vlastné deti. Hovorte s nimi o tom, čo sa učia, ako sa cítia, čo ich baví. Pýtajte sa ich na názor a vytvorte doma prostredie, kde sa neboja robiť chyby – pretože z chýb sa najviac učíme. 

Aké konkrétne kroky teda môžu rodičia podniknúť, aby svoje deti v tomto procese čo najlepšie podporili a pomohli im zvládnuť nové prístupy k učeniu?

Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako deti prijímajú zmeny, ktoré reforma prináša. Ich postoj, ochota porozumieť novým prístupom a dôvera v učiteľov i vlastné deti môžu výrazne ovplyvniť úspech celého procesu.

Dôležité je prejaviť záujem o to, čo sa dieťa učí, ako sa cíti a čo ho zaujíma. Rozhovory o školských aktivitách, projektoch či úlohách pomáhajú rozvíjať kritické myslenie a podporujú vnútornú motiváciu. Namiesto dôrazu na známky je užitočné povzbudiť dieťa k samostatnému plánovaniu učenia a prevzatiu zodpovednosti za svoj pokrok.

Rodič je dôležitým partnerom školy – spolupráca, pravidelná komunikácia a ochota hľadať riešenia spoločne s učiteľom pomáhajú lepšie pochopiť potreby dieťaťa a podporiť jeho rozvoj.

Podpora učenia nemusí končiť za dverami školy – rodičia môžu doma vytvárať podnetné prostredie, rozvíjať čitateľskú gramotnosť, diskutovať o aktuálnych témach, sledovať dokumenty alebo spoločne objavovať nové poznatky. V praxi to znamená nielen porozumenie tomu, čo dieťa vie, ale aj tomu, ako sa učí a kam sa posúva.

Ak rodičia reformu vnímajú ako príležitosť, nie hrozbu, môžu byť pre svoje deti silným oporným bodom v období zmien – a spoločne s nimi tak vytvárať kvalitné vzdelávanie pre budúcnosť. 

Práve budúcnosť detí je jedným z hlavných dôvodov, prečo kurikulárna reforma vznikla. Ako reforma pripraví deti na budúce povolania, ktoré ešte možno neexistujú?

Technológie aj trh práce sa menia rýchlo a nepredvídateľne. Reforma preto mení spôsob učenia tak, aby deti rozvíjali inovatívne myslenie, technické zručnosti a schopnosť riešiť problémy – teda presne tie kompetencie, ktoré im umožnia uspieť aj v povolaniach, ktoré dnes ešte nepoznáme.

Škola sa stáva priestorom na rozvoj kreativity, tímovej spolupráce, práce s chybou a kritického myslenia. Namiesto memorovania učiva žiaci pracujú na reálnych úlohách – navrhujú ekologické riešenia, tvoria modely miest, programujú, učia sa pracovať s umelou inteligenciou. Spolupracujú v tímoch, učia sa prezentovať, vyhodnocovať informácie a hľadať riešenia. Tým získavajú zručnosti, ktoré budú v rýchlo sa meniacej spoločnosti nevyhnutné.

Ak reforma učí deti flexibilite a kritickému mysleniu, kedy rodičia uvidia jej prvé dopady v praxi na svojich deťoch?

Niektoré zmeny sú viditeľné už teraz. V pilotných školách učitelia využívajú modernejšie metódy, žiaci pracujú projektovo a školy pristupujú individuálnejšie k ich potrebám. Rodičia môžu vidieť zmenu v spôsobe hodnotenia či v tom, ako ich dieťa rozmýšľa, komunikuje a učí sa.

V horizonte troch až piatich rokov by sa mali prejaviť výraznejšie posuny v samostatnosti detí, ich schopnosti riešiť problémy a tímovo spolupracovať. V dlhodobom meradle očakávame lepšiu pripravenosť žiakov na ďalšie štúdium a trh práce.

O prvých výsledkoch reformy v 39 školách, kde bola reforma zavedená sme informovali verejnosť našou Priebežnou správou o evalvácii zavádzania zmien.